Čo majú hráči na escape roomoch najradšej? Prekvapujúco, nie sú to hádanky ani úlohy, hoci práve okolo nich sa celá hra točí. Väčšina hráčov v anketách odpovedá, že majú radi „vyvážené“ puzzle a len malé percento z nich hľadá výzvu (vysokú obtiažnosť). Veci, ktoré ľuďom učarujú sú často psychologického rázu:
-
„Heruéka“ moment. Keď sa hráčov opýtate, čo bolo na dobrodružstve najlepšie, mnohí rýchlo vysypú, že tá chvíľa, keď sa im podarilo zlomiť nejaký zapeklitý problém. Moment, keď sa tím akoby zasekol, nevedel ako ďalej a naraz sa niekomu podarilo odomknúť ďalšiu hádanku – ozajstné osvietenie, sprevádzané výbuchom emócií a šťastia.
-
Prekvapenie. Nechodíme do escape roomov, kde už poznáme riešenia. Hľadáme nové hry a varujeme sa každého „spoileru“. S veľkým pôžitkom čakáme, čo si pre nás pripravili autori hry. Pretože moment prekvapenia je jedným z hlavných pilierov tejto zábavy.
-
Spolupráca s kamarátmi. Hra pre jedného by bola pekne nudná. V jednej z najreprezentatívnejších anketách je graf-koláč, kde sa uvádza, že tímy bývajú rozmanité, veľmi často sa miešajú pohlavia a vek hráčov. Hrajú firemné tímy aj páry na rande. A vždy je základom poriadne sa spolu zabaviť.
-
Hustnúca atmosféra. Hry nebývajú len ružové hračkárske izbičky pre deti. Často majú v sebe adrenalínový, až klaustrofobický moment. Pocit, ktorý mal Indiana Jones, keď sa na neho valila veľká skalná guľa. Horory, drámy, detektívky – čokoľvek, čo hráčom privodí husiu kožu, sa ráta.
-
Filmový feeling. Pocit, že ste v reálnej situácii je tiež veľmi obľúbený. V dobe, keď máme príbehy väčšinou len sprostredkované cez obrazovky, je vlastná skúsenosť na nezaplatenie. Do hry sa môžeme tak ponoriť, že zabudneme na vonkajší svet... alebo aj čas – a to by sme vlastne nemali, pretože ten sa nám neúprosne odrátava.
-
Rozprávanie príbehu. Dobrá téma musí byť hráčom dobre podaná. Len asi desať percent ľudí vraví, že nepotrebujú k hre príbeh. Najlepšie je, ak je všetko zasadené v nejakom konkrétne, už známom, prostredí. Napríklad z kníh alebo počítačových hier. Stará vojenská základňa? Paráda. Škola? To už nie. Escape room musí „komunikovať“ s hráčmi, hoci aj neverbálne – alebo na druhú stranu, prostredníctvom hercov a kulís.