V literatúre alebo vo filmoch sa zo zamknutých ciel uteká odnepamäti. Ale ozajstnú únikovú hru poznáme sotva desať rokov.

 

Escape roomy sú tak mladučké, že je záhada, prečo to nenapadlo niekomu už skôr. Dejiny tohto zábavného trendu sa začali písať „iba“ v roku 2006. Zopár internetových zdrojov priznáva prvenstvo ľuďom zo Silicon Valley, ktorí sa inšpirovali videohrami a románmi Agathy Christie.

 

„Pevné“ únikové miestnosti však vznikli až v Ázii. Vraj tam s tým prišiel ako prvý jeden japonský vydavateľ časopisu v roku 2007. V Číne noviny napísali, že si hru obľúbili najmä vystresovaní študenti a mladí preťažení robotníci –únik z rutiny. Americký prezident Obama na konci svojho funkčného obdobia zvládol havajský Escape room „Útek z Waikiki“ iba dvanásť sekúnd pred koncom limitu.

 

Legendou únikovej zábavy je maďarský podnikateľ Attila Gyurkovics, ktorý ako prvý začal pracovať s týmto konceptom v Európe. Budapešť vďaka nemu predstihla aj Londýn a Jacka Rozparovača. Dnes už Atilla vlastní desiatky Escape roomov v rôznych krajinách a tvrdí, že predtým vôbec nepočul o podobných ázijských hrách.

 

Napokon, niekoľko escape značiek sa rozvíja aj u nás na Slovensku – a Questum je stále tou najväčšou. V USA vychádza o únikových miestnostiach televízna show Race to Escape.

 

A ešte nakoniec, pamätáte si na francúzsku televíznu show Pevnosť Boyard vysielanú ešte pred rokom 2000? Celá tá pevnosť vlastne predstavovala jeden obrovský escape room. Boli tú všelijaké historické a mystické odkazy, veľmi veľa hádaniek, čas utekal, často sa vyžadovala tímová spolupráca, hráči neustále hľadali kľúče a cestu von. Pozrite si to na Youtube, nostalgia. A všimnite si ako všetky tie úlohy a vybavenie hry pripomínajú dnešné escape roomy.