Ako popísať únikovú hru niekomu kto ju ešte neabsolvoval? Najlepšie slovami: „Skús si to na vlastnej koži, neobanuješ.“ V tomto článku zhrnieme pár zaujímavých informácii o našom novom popfenoméne.

 

Svoje vlastné štatistiky má aj celosvetová databáza únikových hier escape-rooms.com (ich dáta asi nie sú zďaleka kompletné, ale aj tak sú zaujímavé):

• tak napríklad, že najviac escape roomov (243) je v USA, potom nasleduje Kanada (92) a Spojené kráľovstvo (66).

• avšak ak sa prepočítajú čísla na počet obyvateľov v krajine, výsledky sú úplne iné. Najviac roomov má Cyprus, potom nasledujú Estónsko, Maďarsko a Holandsko.

• článok spomenutý v odkaze tiež hovorí, že najpopulárnejšie príbehy sú tie, ktoré vás nútia utiecť z nejakej nepríjemnej šlamastiky, napríklad z väzenia, bunkra alebo kobky.

• ceny sú vo svete veľmi rozdielne. V Indii sa platia za hru 4 doláre na hlavu, v Dubaji 41 a svetový priemer je 28 dolárov (len pripomenieme, že v našom Questume taká priemerná hra pre štyroch hráčov vyjde na 12,5 eura na osobu).

 

Hrací čas je takmer všade rovnaký, približne 60 minút. Je to dosť na to, aby ste sa nenudili, ale zároveň, aby vám hra nezhltla celý večer. Vyhlásení hráči, samozrejme, si môžu vyskúšať viac izieb po sebe – väčšinou každá firma poskytuje viac príbehov. Únik je vždy kľúčový – ostatne, je to už v názve fenoménu.

 

Kvalitný escape room je postavený na dobrých základoch.

1. Je zábavný a adrenalínový

2. Hráči sa vžívajú do roly širokého spektra dobrodruhov.

3. Úlohy poskytujú výzvu a po vyriešení hádanok aj veľké zadosťučinenie.

4. Escape roomy majú výborný zvuk na trhu služieb poskytujúcich firemný teambuilding.

 

Mimochodom, vedeli ste, že prvé zámky používali už Egypťania pred 4000 rokmi... a boli z dreva? Rimania začali pracovať so železnými zámkami, aj keď kľúče mali spočiatku bronzové. O kľúče sa často starali skôr Rimanky ako Rimania a dokonca si kľúčenky nejak zapletali aj do vlasov. Väčšinu histórie boli kľúče symbolom šľachty a majetných. Chudobní ľudia si zámky nemohli dovoliť. Nehovoriac o tom, že výrobcovia kľúčov vyrábali často skôr unikátne a originálne umelecké diela než len nejaké tuctové kľúče. História je plná skvelých príbehov o kľúčoch, napríklad ako ich miloval francúzsky kráľ Ľudovít XVI, alebo ako ruský cár Ivan Hrozný zamykal svoju manželku, keď šiel do vojny. O tom však inokedy.