Detektívky, kolotoče v detstve, exotické miesta, záhady a mystériá… Kým ide o bezpečné dobrodružstvo alebo zážitok, tak nám spôsobujú príjemné pocity. Zaujímavé a nie úplne prebádaná súčasť ľudskej psychiky.

Čiže prečo máme radi záhady, je tiež tak trochu záhada :). Čítame fantastické vymyslené príbehy s nejasným koncom a navštevujeme tajomné opustené miesta so zvýšeným krvným tlakom. Ako zo záhad žijú spisovatelia, filmári či novinári, netreba ani hovoriť.

Jedno vedecké vysvetlenie je prosté – ľudia potrebujú záhady, pretože sa ich mozog tak učí. Celoživotný proces už od detstva. Pre dieťa je záhada všetko. A pre dospelého väčšinou tiež (teda, najmä pre tých, čo uznávajú sokratovskú zásadu “viem, že nič neviem”). Len nezažitá skúsenosť dáva ľudskej mysli novú vedomosť, novú zručnosť. Takto je to zariadené vďaka evolučnej biológii. Skúmanie okolia je vlastne niečo podobné ako vedecký výskum – v istom zmysle slova. Bez odkrývania neznámeho by sme sa nevyvíjali, pohybovali by sme sa v kruhu vrodených inštinktov a časom by nás vyhubil druh, ktorý má záľubu v nových veciach.

Žartovnejšie vysvetlenie o ľudskej náture ponúka napríklad spisovateľ Terry Pratchett. Ľudia sú proste takí – ak dáte na maľbu obrovskú ceduľu “Prosím, nechatať, je to vlhké”, maľba nikdy nevyschne, lebo každý bude mať potrebu sa o tom presvedčiť na vlastnej koži. Poznáte to príslovie so strkaním prstov tam, kam nemáte. Strach je úžasná vlastnosť, pomáha nám vyhýbať sa nebezpečiu – a keď pominie a všetko dopadne dobre, prídu príjemné pocity.

Tajomné príbehy nás dokážu úplne pohltiť. Hádanky riešime od najmenšieho detstva. Hazard je v ľudskej civilizácii od nepamäti. Aj tá najprimitívnejšia hra nás baví, ak nedokážeme predpovedať výsledok. Naopak, predom známy koniec hry je nuda – to ani nie je hra. Z toho čerpajú aj nové hry ako je napríklad escape room a podobne. Dostanete hádanky na vyriešenie a po úspešnom zdolaní záhady zavládne eufória. A to nepotrebujete ani žiadnu inú odmenu. Skrátka, len ten pocit. Mimochodom, pocit je to pozitívny len v prípade, že sa nachádzame v bezpečí a časť nášho mozgu vie, že kulisy naokolo nám neublížia naozaj.

A je to aj dôvod, prečo niektorí ľudia volia povolania odhaľujúce záhady – vedci, policajti, novinári, lekári. Možno máme v sebe niečo ako “mysteriózny gén”, ktorý sa aktivuje zakaždým, keď vstupujeme do neznáma. Ťažko povedať – ale je to fajn.